pOVINNOSTI POSLANCOV

Východiskovým právnym predpisom a základom pre výkon funkcie poslanca obecného zastupiteľstva je zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení (ďalej len „zákon“).

Práva a povinnosti poslanca obecného zastupiteľstva sú uvedené v § 25 tohto zákona.

Podľa § 25 ods. 1 zákona je poslanec povinný najmä:

a.       zložiť sľub na prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktorého sa zúčastní,

b.      zúčastňovať sa zasadnutí obecného zastupiteľstva a jeho orgánov, do ktorých bol zvolený,

c.       dodržiavať štatút obce, rokovací poriadok obecného zastupiteľstva a zásady odmeňovania poslancov,

d.      obhajovať záujmy obce a jej obyvateľov.

Podľa § 25 ods. 4 zákona je poslanec oprávnený:

  1. predkladať obecnému zastupiteľstvu i ostatným orgánom návrhy,
  2.  interpelovať starostu  a členov obecnej rady vo veciach týkajúcich sa výkonu ich práce,
  3. požadovať od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti,
  4. požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú v obci podnikateľskú činnosť, vo veciach týkajúcich sa dôsledkov ich podnikania v obci,
  5.  zúčastňovať sa na previerkach, na kontrolách, na vybavovaní sťažností a oznámení, ktoré uskutočňujú orgány obce,
  6. požadovať vysvetlenia od štátnych orgánov vo veciach potrebných pre riadny výkon poslaneckej funkcie.

  • poslanec má informačnú povinnosť- je to povinnosť na požiadanie informovať o svojej činnosti a činnosti obecného (mestského) zastupiteľstva. Je zrejmé predpokladať, že ide o inú povinnosť, ako je uvedená v zákone č. 211 / 2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Napríklad na rozdiel od info zákona, nie je z hľadiska časového ohraničená nejakou lehotou, ale ani limitovaná opakovaním sa žiadosti.
  • povinnosť tiež dodržiavať zákon a konať vo verejnom záujme. Ide o najvšeobecnejšiu povinnosť, ktorá je jednak logická z pozície skutočnosti, že hovoríme o verejnom činiteľovi a zástupcovi obyvateľov obce, a jednak vyplýva či už zo zákona o obecnom zriadení (§ 25 ods. 1) a jednak z ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. ochrane verejného záujmu. Verejný záujem je v našom práve tzv. neurčitý pojem. Je však možné chápať, že čiastočne pojem - záujem obce (§ 25 ods. 1 písm. d. Zákona o obecnom zriadení) a pojem verejný záujem podľa čl. 3 ods. 2 ústavného zákona je pre tento prípad identický. Okrem povinnosti majetkového priznania (čl. 7 ústavného zákona) ide o povinnosť transparentnosti vždy keď hrozí, alebo je predpoklad kolízie osobného a verejného záujmu. Oznámenie osobného záujmu je všeobecná povinnosť vždy keď sa rokuje, alebo rozhoduje a verejný funkcionár (starosta – poslanec) má v predmete rozhodovania aj osobný (súkromný) záujem. Na rozdiel od § 25 ods. 1 obecného zákona sú ustanovenia ústavného zákonu o ochrane verejného záujmu sankcionovateľné a tým pádom aj efektívnejšie vykonateľné. Podľa čl. 9 ods. 10 je dokonca možné uložiť pokutu straty ročného platu.
  • Dodržiavať zákon je všeobecná požiadavka, ktorá sa ale netýka výlučne poslancov, ale je adresovaná na každého. Znalosť, alebo neznalosť zákonov tu nehrá prioritne žiadnu úlohu, a to z dôvodu už spomínanej prezumpcie znalosti práva. Pod všeobecnou požiadavkou na znalosť zákona sa však nedá chápať vyšší stupeň zručnosti interpretácie práva, na ktorý sa žiada vysokoškolské vzdelanie v obore právo. Istá miera podpory vyššej znalosti práva je skrytá v ustanovení novely zákona o obecnom zriadení v povinnosti vzdelávania sa.
  • Ďalšou základnou povinnosťou poslanca je zúčastňovať sa práce zastupiteľstva. Ide o povinnosť, ktorá je tak povediac minimom sociálnej existencie každej fyzickej osoby, ktorá dostáva nejakú odmenu za prácu, aby tu prácu realizovala. Treba však dodať, že zastupiteľstvo je kolektívny orgán, ktorý má právomoc prijímať uznesenia, územný plán, rozpočet a všeobecne záväzné nariadenia obce. Na realizáciu tejto úlohy je potrebná účasť poslancov. Teda neplnením si tejto povinnosti môže poslanec ohroziť chod obce a spôsobiť škodu. Pod pojmom obecné zastupiteľstvo sa myslia aj orgány zriadené zastupiteľstvom, do ktorých je volený poslanec  - ako sú komisie a obecná rada.

Zákon č. 369/1990 Zb.Zákon Slovenskej národnej rady o obecnom zriadení

§ 11

Obecné zastupiteľstvo

(1) Obecné zastupiteľstvo je zastupiteľský zbor obce zložený z poslancov zvolených v priamych voľbách obyvateľmi obce na štyri roky. Volebné pravidlá upravuje osobitný predpis. Funkčné obdobie obecného zastupiteľstva sa končí zložením sľubu poslancov novozvoleného obecného zastupiteľstva.

(2) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou

a) starostu,

b) zamestnanca obce, v ktorej bol zvolený; to neplatí, ak zamestnanec obce je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie poslanca

c) štatutárneho orgánu rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie zriadenej obcou, v ktorej bol zvolený,

d) podľa osobitného zákona.


Mandát poslanca vzniká

  1.  zvolením vo voľbách do obecného zastupiteľstva. Mandát poslanca znamená splnomocnenie na výkon jeho funkcie. Výkon mandátu poslanca obecného zastupiteľstva vzniká zložením sľubu podľa § 26 Zo OZ
  2. V zmysle Ústavy SR vykonáva poslanec svoj mandát ako voľný poslanecký mandát, ktorý vykonáva podľa svojho svedomia a presvedčenia.  
  3. Poslanie poslanca je verejná funkcia. Poslanec ju vykonáva bez vzniku pracovného pomeru s obcou.

Mandát poslanca zaniká:

a) uplynutím volebného obdobia,
b) odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou,
c) vzdaním sa mandátu,
d) právoplatným odsúdením za úmyselný trestný čin alebo právoplatným odsúdením za trestný čin, ak výkon trestu odňatia slobody nebol podmienečne odložený,
e) pozbavením spôsobilosti na právne úkony alebo obmedzením spôsobilosti na právne úkony,
f) skončením trvalého pobytu v obci na území samosprávneho kraja alebo
g) smrťou.

Vzdanie sa mandátu musí poslanec urobiť písomne a jeho účinky nastávajú doručením úradu. Vzdanie sa mandátu nemožno vziať späť.

Funkcia poslanca je nezlučiteľná s funkciou:
a) predsedu samosprávneho kraja,
b) člena orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej samosprávnym krajom,
c) zamestnanca samosprávneho kraja alebo
d) podľa osobitného zákona 


odmeŇovanie poslancov obecného zastupiteľstva

Poslanci obecného zastupiteľstva nemajú nárok na plat-mzdu

Nie je podstatné koľko hodín trvá zastupiteľstvo, ak aj majú odmenu za účasť je nastavená symbolicky (napr.10eur)

Poslanci majú konať vo verejnom záujme bez nároku na odmenu, ich funkcia je patriarchálna 

Demokracia je založená na dôvere k svojim občanom a na partnerskom dialógu. Tento postoj dôvery mocenského aparátu k občanom je ľahko identifikovateľný aj v našom ústavnom zriadení, a to v čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto ustanovenie definuje zdroj moci Slovenskej republiky, ktorý sa nachádza v občanoch a tí len prepožičiavajú túto moc formou volieb svojim voleným zástupcom v tomto momente bez relevancie, či hovoríme o zákonodarnom zbore, alebo zastupiteľoch v rámci samosprávy.

Funkcia poslanca obecného zastupiteľstva je založená na princípe nezávislosti a odmena je zväčša nastavená len symbolicky. Niektoré stretnutia obecného zastupiteľstva trvajú aj 6 a viac hodín. Avšak odmena sa odvíja len od účasti na schôdzi, nie je prepočítaná hodinami. Nejedná sa totiž o pracovný vzťah, ten je v tomto prípade prísne zakázaný až do tej miery, že zamestnaním poslanca obecného zastupiteľstva do pracovného pomeru /pracovná zmluva, brigádnická zmluva/ stráca poslanec mandát a z poslaneckého klubu je vyradený ex offo.

Odmena za účasť na zasadnutí obecného zastupiteľstva je v zásade od 10 - 30 eur za celú schôdzu. Túto sumu si každá obecná samospráva ustanoví Uznesením z obecného zastupiteľstva.